Dievčatko Mika, čierna mačka, sivá mačka a dve prasiatka
Bolo raz jedno dievčatko, ktoré malo veľmi zlú macochu.Bývalo s ňou
v jednom domčeku pri rieke.Kdekoľvek ho macocha zočila, vždy naň
len kričala.Ubližovala mu, kde len mohla.
Macocha ho veľmi nenávidela.A to preto, lebo nebola jej
vlastná dcéra.Vždy mu vyčítala:"Ty mi nikdy neposkytneš takú radosť
ako keby si bola moja vlastná.
Stalo sa to takto.Keď dievčaťu zomrel i otec, zostala v dome
s macochou sama.Dievčatko bolo veľmi dobré a vždy akú ťažkú robotu
dostalo, nikdy nereptalo.Vteday išlo macochu rozhodiť od jedu.Čím
usilovnejšie dievča pracovalo, tým ho macocha ešte viac nenávidela.
Raz išlo dievča okolo komôrky a začulo ako sa tam macocha
za dverami zastrája.:"Nebude mi to dievčisko odporné z chleba ujedať.
Zabijem hi a budem mať pokoj.
Dievča sa veľmi preľaklo, ale nedalo na sebe nič znať.Ľahlo
si do postele tak ako inokedy.Len ako ležalo, dávalo si veľký pozor, aby
nezaspalo.To by bol jeho koniec.Keď sa mu videlo, že už macocha už tuho
spí, vytratilo sa poza záhrady k rieke.Pozerá sa na tú rieku, na vlnky
pobehujúce po hladine.Čo teraz?pomyslelo si dievča .Kade ísť?I obzerá
sa vôkol seba.Pred ňou šíra rieka, za chrbátom rodičovský dom s macochou.
Vskutku teraz nevedela, kde sa teraz podeje.Či na pravo sa zvrtnúť, či
vykročiť lesom.Tu jej padol znovu zrak na rieku.Pozerá a vidí, že kúsok
opodiaľ v tŕstí pod vŕbami,sa hojdá pod vrbovým prútím čln.Veru dlho
nečakala a zaraz doň nasadla.Palicou sa odrazila od brehu a už sa aj
plavila dolu riekou.Veru dlho sa plavilo.Aj v člne zaspalo.Ale čln sa poslušne
plavil naprostred rieky, akoby ho dievča samo riadilo.Keď sa zobudilo,
pomyslelo si, že už je hádam dosť ďaleko od macochy a zaraz zamierilo
s člnom k brehu.Teraz jej iné nezostávalo, len sa predierať lesom..Les tu
bol oveľa hustejší ako bol doma.Len čo najďalej od macochy.Dievča sa veľmi
bálo, stromy strašideľne vŕzgali a divé zvery sa začali ozývať.O malú chvíľku
sa celkom zotmelo.Oj ako sa veľmi bálo.Po dlhej a namáhavej ceste prišlo
na čistinku.Na strome zahúkala sova:"Hú-hú, hú-hú.Dievčatko sa veľmi
preľaklo.Už mi je tu súdené len zahynúť, povedalo si dievča a pozrelo do
končiarov borovíc.V diaľke medzi stromami, uzrelo svetlo.Juj ako sa tomu
potešilo.V tej chvíli sa ale aj zamyslelo:Veď tam aj nedobrí ľudia môžu bývať.
No čo, povedalo si dievča.Či mám zhynúť macochinou rukou, alebo ma majú
divé zvery roztrhať, alebo nejaký lúpežníci skántriť, bude azda jedno.Už nech je
ako chce, pôjdem ta a popýtam o nocľah.Tak rado by si teraz dievčatko odpočinulo.
Keď prišlo bližšie, vidí, že to nie je len obyčajný domček.Pred
domčekom sa týčila vysočizná veža a na samom vrchu tej veže svietilao svetlo.
Tak preto so ho zbadalo medzi stromami, pomyslelo si dievča.Vedľa vysokej veže
bpl nalepený malý domček s peknou ligotavou červenou škridlou.Veru čudné
bývanie, vraví si dievča.Prišlo k vysočizným vrátam na veži a zabúchalo na ne.
Buch-buch-buch, ozvalo sa lesom.Nikto však neotváral.Zabúchalo teda na oblôčik.
Ale ani teraz zdnuka ani hláska.Stisla kľučku na malom domčeku.Bolo zatvorené.
Chodník okolo domčeka bol vysypaný peknými kamienkami.Už chcela odýsť, ale
povedala si,že ešte raz vyskúša ti veľké vráta na veži.Podyšla k vrátam, stisla,
bolo otvorené.Vošlo teda dnu.Bolo mu divné, že veža nemá žiadne schody.Len
keď pozrelo k samučičkému vrchu, hore pri okienku svietila lampa.Lampa bola
položená na akejsi doske.Ako si tak dievčatko prezerá tú vežu zo všetkých strán,
rovno pred ňou uvidela dvere.A tie kam vedú, povedalo si a potichúčky dvere
otvorilo.Ocitlo sa uprostred krásne vyupratovanej izbietky.Uprostred izby bol stôl,
okolo stola štari stoličky.A v rohu izby, štyri postele.Na stenách boli povešané
pomaľované chutné hrnčeky.Všetky riady boli pekne poukladané.Ale keď sa
lepšie prizrelo tým stoličkám, stoličky a postele, zdali sa dievčaťu divné.Dve stoličky
boli na tenkých vysokých nohách a ďaľšie dve na nízkých tučných nohách.
Postele rovnako tak.Dve postele boli na tenkých vysokých nohách a dve zase
na tučných nízkych nohách.Bol tu aj kozub.Dievčatko bolo také ustaté, že si
vybralo jednu z tých postieľok na tučných nohách a ľahlo si do nej.V tej chvíli
aj spalo.Tu sa zobudí na mocný dupot.Domček sa trasie, div nespadne.Dievča
zaraz vyskočilo z postele a hybaj k oknu.Čo nevidí?K domčeku sa blíži akási
obrovitá biela mačka, pri nej ide malá obyčajná mačka.Tá bola celá čierna.
Kúsok pozadu idú navlas podobné dve prasiatka.Obidve mali na chrbáte hnedý
fľak.Mačky a prasiatka zastali pri drevenej šope.Pred tou šopou bolo na kope
poukladané drevo.Hádam bude lepšie, keď vybehnem za nimi sa privítať, lebo ak
ma tu nájdu v dome, bude zle nedobre.Pomôžem im z drevom a hádam mi aj
odpustia moju trúfalosť, že som sa tu u nich tak drzo usalašila,vraví si dievča
a posmeľuje sa.Podyšla k šope a pekne sa pozdravila."Dobrý deň, pani mačky,páni
prasiatka, nemohla by som vám pomôcť s drevom?A zaraz sa dalo to drevo ukladať.
Šlo mu to pekne od ruky.Tu tá obrovitá mačka povie:"Drevo vieš pekne ukladať, ale
povedz, kde si sa tu nabrala?Veliká mačka sa postavila za naukladané drevo, len veliká
mačacia hlava jej odtiaľ vytŕčala.Dievčatko povedalo:"Ušla som od zlej macochy."
Obrovitá mačka naň pozrela a vraví:"Taká máka, nech je more mláka."Dievčatko sa
veľmi preľaklo.Ale obrovitá mačka povedala:Nie je to tá tetka čarodejka."Pozrela sa
na dievčatko a povie:"Keď je tak, poď dnu.Všetci sa pohli k velikým vrátam, čo viedli
do vysokej veže.Obrovitá mačka ich otvorila a povedala:"No poď domov."V tej chvíli ako
to dopovedala, bola z nej malá obyčajná čierna mačka.Prasiatka otvorili malé nízke dvere,
ktoré viedli do malého domčeka.Mačky začali chystať na stôl.Zacengali taniere a o chvíľu
už bola na stole chutná večera.Jedno z prasiatok sa hneď samé od seba utiahlo do
kúta, aby si dievčatko malo kde sadnúť.Po jedle čierna mačka vraví:"Ja sa volám
Čiernanka a tuto je moja sestra Šedánka.Ja preto Čiernanka,lebo som celá čierna.
A sestra preto, lebo má šedú škvrnu od okom.A tamto sú bratia Paso a Pránko.
Ak nám pomôžeš vždy s riadami a drevom, môžeš u nás zostať.A zvykni si prosím, že
sa stále premieňam a ja si zvyknem, že sa nepremieňaš.Takémuto návrhu sa
dievčatko veľmi potešilo.O malú chvíľu všetci šli pred dom.Len čierna nie.Tá sa opäť
premenila na obrovitú bielu mačku, hlavu vystrčila z veže a pozorovala krajinu aby
nemohol prasiatkám mačke a teraz i dievčatku, niekto ublížiť.